Jdi na obsah Jdi na menu
 


Hriešna cesta

21. 3. 2009
Sofia nerada cestovala sama. Vždy mala v sebe ten zvláštny nepríjemný pocit, ktorý hraničil so strachom. Uvedomovala si však, že nemôže večne prosiť priateľky, aby si kvôli jej práci v hlavnom meste, robili povinné výlety. Dnes sa nebála. Čudné pocity, ktoré pravidelne prenasledovali jej myseľ, až kým za sebou v byte nezavrela dvere, boli fuč. Začali miznúť už na stanici. Vtedy ho zbadala. Niečo cez meter osemdesiat, čierne vlasy, neodolateľný vzhľad a obrovský kufor. Najväčší, aký kedy jej oči uzreli. Vlastne si všimla najprv ten kufor, až potom jeho. V hlave sa jej premietali scenáre ako zakaždým, keď zbadala nejakého fešáka. On si ju všimne, ona opätuje jeho pohľad a je to láska ako vystrihnutá z amerických romantických filmov. Tak ako nikdy predtým, ani teraz sa rozprávkový príbeh neuskutočnil. Richard, tak si nazvala to stelesnenie krásy, si ju absolútne nevšímal. Nech je ako chce, cestuje sa jej dnes oveľa lepšie. Ešte polhodina a má to za sebou. Táto pekná predstava jej nestihla ani doznieť v hlave, keď začula ako cestujúci na predných sedadlách, nervózne diskutujú. Zistila len jediné. Akýsi kamión nešťastnou náhodou vysypal celý náklad štrku na cestu. Keď autobus zastal, musela vystúpiť rovnako ako všetci cestujúci. Vraj nejaké novodobé bezpečnostné pravidlá. Nezamýšľala sa nad tým a urobila to, čo ostatní. Vystúpila. Prostredie, v ktorom sa nachádzala sa jej vôbec nepozdávalo. Všade naokolo stromy. Priam ideálne miesto na trávenie chvíľ niečo po desiatej večer. Keďže ironické poznámky, ktoré jej prebiehali mysľou, nijako pozitívne neovplyvňovali vzniknutú situáciu, rozhodla sa rezignovať. Úplne zabudla na predsavzatie prestať fajčiť a zapálila si. „Vidím, že fajčíte, zapálite aj mne?“ Sofia, ktorej myseľ blúdila tými horami vôkol nej, zrazu precitla. Stál pred ňou jej Richard. Idylická predstava začala naberať matné kontúry. Ochotne mu zapálila. Pociťovala radosť, ktorú si však našťastie nemohol všimnúť. Bola celá skrehnutá od zimy. Ani si neuvedomovala, že na tom hrôzostrašnom mieste stoja už dobrú hodinu. V tejto chvíli si však priala, aby štrk cestári zbierali po jednom kamienku. Nechcela sa vzdať jeho prítomnosti. Až teraz si dôkladnejšie všimla jeho mužnú postavu, na ktorej sa vynímali široké plecia. Ako rada by skončila v jeho náručí. Rozoberali rôzne témy. Zistila, že je veterinár a cestuje do hlavného mesta na školenie. Nebol si istý hotelom, ktorý si rezervoval v poslednej chvíli a dúfal, že si niečo nájde. Pokojne by sa s ním rozprávala celé hodiny. Nie príliš teplé oblečenie si však začalo pýtať svoju daň. Do tej húštiny však rozhodne nepôjde sama. Bolo by príliš trápne poprosiť neho, aby šiel s ňou? Strach bol predsa len silnejší, a tak to urobila. Richard, očividne prekvapený zvláštnou prosbou, súhlasne prikývol. Až cestou v ústrety tmavým stromom, si Sofia uvedomila ako jej slová mohli vyznieť. V duchu sa tiež modlila, aby ich pochopil presne tak. Len oni dvaja a les. „Vždy si taká ustráchaná?“ opýtal sa. Odpovedala s rozkošnou dievčenskou naivitou v hlase, za ktorou sa skrývalo niečo oveľa viac. Fyziologická potreba, ktorú ešte pred chvíľou cítila sa zmenila na úplne inú. To telesné v nej však ostalo. V hlave sa jej opakovane premietalo: „Teraz, skús ho pobozkať práve teraz!“ Jej odhodlania prerušil on. Tam kdesi hlboko v tmavom lese, ju vášnivo pobozkal. Sofia nevidela vôbec nič. Len cítila tú očarujúcu vôňu tela muža, po ktorom tak veľmi túžila. „Dúfal som, že si niečo vymyslíš, aby si nás sem dostala, sám by som nenazbieral odvahu. Ty si hodila rukavicu. Teraz bol rad na mne,“ šepkal jej do ucha a prudko dýchal. Nebránila sa ani najmenšiemu dotyku, ktorý jej venoval. Vzrušenie prechádzalo telami dvoch ľudí, ktorí na seba natrafili obyčajnou náhodou či skôr nehodou. Lačne jej hladil prsia a neprestával s vášnivými bozkami. Ďakovala sama sebe, že sa tak ľahko obliekla. Nemal najmenšie ťažkosti s rozopínaním gombíkov na zvodnej blúzke. Prisal sa jej na bradavky a rukami jej pohládzal brucho. Sofia sa neubránila stonu, ktorý ho ešte viac rozvášnil. Razom zabudol na doterajšiu oázu slasti. Vydal sa v ústrety ženskému pokladu. Rozopol jej nohavice a dožadoval sa svojho. Oprela sa o strom a oddávala sa slasti, ktorú jej poskytoval ústami. Nikdy predtým netúžila po naplnení tak ako teraz. Prerušila jeho usilovnú prácu a vrátila mu vzrušujúce dotyky. Kľačiac pred ním ho obdarúvala tými rýchlymi pohybmi, vďaka ktorým bol nesvoj. Jeho penis sa jej páčil. Veľkosť bola ideálna. Nemohla sa dočkať chvíle, keď ho pocíti na inom mieste, než v ústach. Richard mal evidentne rovnaké pocity. Nevydržal byť dlho pasívny. Vymanil sa zo vzrušenia, ktoré mu poskytovala a vydal sa v ústrety novému. Vo chvíli, keď do nej vnikal, sa premenil na zviera. Nepostupoval nežne. Naopak. Túžba lomcovala celým jeho telom a nepoznala žiadne zľutovania. Prirážal intenzívne, akoby nikdy nechcel prestať, no rýchlosťou, ktorá predurčovala mohutný výbuch. Vybuchol v nej. Koľká rozkoš zaplavila telá dvoch ľudí. Obliekli sa a vrátili k autobusu. Cesta bola uprataná. Akoby sa nič nestalo. Cudzí ako predtým, si sadli na svoje miesta v autobuse a pokračovali každý svojím vlastným životom.
 

Náhledy fotografií ze složky Zalubene

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář