Jdi na obsah Jdi na menu
 


Nezabudnuteľné milovanie

21. 3. 2009
„Jéééj, sneží!!! A aké obrovské vločky!,“ šťastne vykríkla Jana a roztopašne začala chytať padajúci sneh na vyplazený jazyk. „Mňááám, skús to!,“ nahovárala Milana, akoby to bola tá najchutnejšia dobrota na svete. Usmial sa, zakrútil hlavou a nežne ju k sebe pritiahol. „Ty si taký malý pojašený blázonko,“ zašepkal, „dáš mi ochutnať z tvojich pier?“ Naklonil sa k nej a ona ho odmenila teplým, vlhkým bozkom. „Chutíš po roztopených vločkách,“ zasmial sa a zamieril k domu, „poď, zahrejeme sa.“ „Niééé, ja chcem ešte spraviť motýlikov!,“ zajasala a sotila ho do odhrnutého snehu. Milanov reflex bol však rýchlejší a tak skôr, ako stihla Jana odskočiť, stiahol ju so sebou. „Ja ti dám motýlikov ty čertica!,“ vyhrážal sa pomedzi hlasný smiech a začal sa s ňou v objatí kotúľať dolu svahom, „však ty ešte budeš prosiť, aby si mohla ísť dnu!“ Šantili na snehu, kým jej Milanova ruka nevkĺzla pod vetrovku. „Vzdávam sa vzdáváááááám,“ zalapala po dychu Jana. Len čo ju pustil, vstala a rozbehla sa smerom k dverám. Už ho nebavilo skúšať márne pokusy, keď ho stále odmietala. Milan zostal ležať na snehu, sám a opustený. Zapáčilo sa mu pozorovať padajúci sneh. Jana mala pravdu. Biele vločky boli obrovské a nadýchané ako kúsky jemnej vaty. Tancovali vo vetre, kým mu sadli na obočie, nos, čelo... Cítil, ako sa na ňom rozpúšťajú. Šteklilo to. Utrel si tvár, vstal a zamieril k domu. Začul, že Jana pustila hudbu. Rozsvietené okná vzbudzovali v zime pocit tepla domova. Otvoril dvere a pocit sa zmenil sa realitu – Jana zakúrila v krbe tak, až ho obliala riadna horúčava. Počul, ako k nemu z izby doliehalo praskajúce drevo v pozadí jemnej vianočnej melódie. Vyzul sa, vyzliekol bundu a začal hľadať obývačku. „Kde si?,“ zakričal a vzápätí ju zbadal. Stála pri krbe, nahá a zraniteľná, ako alabastrová socha. Žiara z krbu sa pohrávala s jej krivkami, oblizovala jej súmerné telo, ktoré tam stálo bez jediného pohybu. To, že vzrušujúca socha skrýva život, prezrádzal len tichý zrýchlený dych. Na okamih zostal v šoku, no rýchlo sa spamätal. „Janka...,“ objal ju odzadu, priložiac pery na útly krk, „si nádherná...“ Otočila sa a on uvidel jej vyplašený pohľad. „Vieš, ja som ešte nikdy...“ šepla. Vtom pochopil všetko to odmietanie. „Neboj sa... len povedz, či to naozaj chceš...,“ pritúlil si ju na plece. „Áno,“ zaznelo miestnosťou a jemu zaplesalo srdce. „Ľúbim ťa,“ pošepkal jej do ucha, vzal ju do náručia a nežne preniesol na pohovku... Dotyky lásky rozpustili posledné obavy a Janu zalievalo čoraz väčšie túžobné teplo. Hral sa s jej telom, jemne, s nehou a trpezlivosťou skúsených milencov. Cítila, ako ju ochutnáva vo všetkých zákutiach. Prebúdzal v nej vášeň ako spiaceho tigra, ktorý sa dral na povrch. Čoraz viac a viac túžila po splynutí. Vymanila sa z jeho objatia, tentoraz bez obáv a pochybností. Pozrela naňho a uvedomila si, ako veľmi ho vzrušuje pohľad na jej telo. „Chcem ti vrátiť všetku pozornosť... len mi musíš povedať ako...,“ usmiala sa rozpačito a sklonila sa k nemu. Chytil ju za ruku a viedol ju k svojmu rozkroku. Opäť sa roztriasla strachom z neznámeho. Bol taký jemný, hebký a tvrdý zároveň... „Ach...“ slastne vzdychol už pri najmenšom dotyku. Jana nadobudla stratenú istotu a začala sa s ním pohrávať. Chytila jeho jemnú špičku do ruky a jemne po nej prešla jazykom. Milan od túžby privrel oči. Po prvýkrát pocítila nad mužom prevahu. „Ľúbim ťa a chcem sa ti odovzdať...“ šepla plná lásky. „Môj anjelik... Už to nevydržím... naozaj to chceš? Lebo ak nie, asi sa tu zbláznim,“ zaúpel Milan. Namiesto odpovede si k nemu ľahla a s dôverou mu hľadela do očí. Vkĺzol do nej, pomalšie ako po milimetroch, neustále hľadiac do jej rozšírených zreničiek. Spočiatku strachom stuhnuté ženské telo sa pod jeho dotykmi čoraz viac začínalo vlniť rozkošou. Tešil sa závoju túžby, ktorý jej zahalil tvár, tešil sa takmer živočíšnemu zovretiu, ktorým v návaloch extázy zvierala jeho ruky. Neponáhľal sa, naopak, vychutnával si každý záchvev jej nevinného tela. Bolo nádherné bozkávať jej prsia, hladiť hodvábnu pokožku a pritom všetkom cítiť triašku vzrušenia, ktorú jej spôsoboval. Pár nezabudnuteľných okamihov, ktoré akoby trvali večnosť a navždy sa im zapísali do duší...
 

Náhledy fotografií ze složky Zalubene

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář